Láskoznačky

Dizajn
/by
Láskoznačky (Fetišistické komodity) Richard Guzman     Stratégie vytvárania silnejšieho puta ku konzumentovi vznikali prakticky od počiatku priemyselnej revolúcie a neskôr od nástupu masovokomunikačných prostriedkov. Tieto médiá boli akýmsi prostredníkom, komunikátorom nahrádzajúcim v minulosti reputáciu jednotlivých osobností stojacich za daným výrobkom. Rozdelené boli do siedmich základných kategórií, a to tlač, nahrávky, film, rádio, televízia, internet, mobilné telefóny. Táto kategorizácia bola na prelome našich storočí doplnená o posledné dve kategórie,  avšak už vtedy bola vyvolaná diskusia o tom ako, a že či sa ešte vôbec dá hovoriť o rozlíšení typov médií. Osobne si myslím, že intenzívny technický rozvoj bude tieto nejasné hranice čoraz viac posúvať. Podľa najnovších odhadov už v nie veľmi vzdialenej budúcnosti by sme totiž mali byť svedkami akejsi integrity nás ľudí do tzv. transhumanoidovspolu s technológiami. Ďalším dôležitým novotvarom, ktorý priamo nadväzuje na názov kapitoly, je slovo Láskoznačka, niekde Lovebrand či Lovemark (v slovenskom jazyku ešte nemá ekvivalent, no ja som ho voľne preložil ako láskoznačku). V podkapitole som zámerne zmenil poradie slov aby vyznelo slovo fetišizmus. Toto slovo vystihuje akýsi vrúcnejší vzťah zákazníka k tovaru. Termín láskoznačka prvý raz použil vo svojej knižnej publikácii Kevin Roberts, riaditeľ reklamnej agentúry Saatchi & Saatchi v roku 2004. Hovorí v nej, že láska zachráni všetky značky.Podľa neho štýl alebo spopularizovaná aktivita sú platné iba na krátky čas, evokujú lásku, no nevytvárajú rešpekt, ale iba poblúznenie. Značky zasa vytvárajú rešpekt, ale nie lásku. Láskoznačky majú oboje – rešpekt aj lásku.   Kevin Roberts, Lovemarks: the Future Beyond Brands. New York : powerHouse Books, 2004.   V knihe sa vytvorila akási provokácia, že všetky značky, ktoré sa nestanú láskoznačkami, sú prakticky mŕtve. Značky sa...

Dematerializácia fotografického média

Umenie
/by
Renesancia digitálnej fotografie Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave Katedra Fotografie a nových médií Písomná časť bakalárskej práce Študijný odbor: Výtvarné umenie Študijný program: Fotografia a nové médiá Školiteľ bakalárskej práce: doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD. Bratislava, 2018, Richard Guzman Za technickú a morálnu podporu ďakujem Jozefovi Izsovi a Nejcovi Trampužovi. TOTO JE IBA ČAST BAKALÁRSKEJ PRÁCE. NEODELITELNOU ČASŤOU JE PRAKTICKÝ VÝSTUP. ODKAZ NA FOTOGRAFICKÚ DOKUMENTÁCIU JE TU.   O histórii a spomienkach Fotografické médium malo v priebehu svojej evolúcie viacero vývinových cyklov. Posledné desaťročia sa udialo niekoľko výraznejších zlomových momentov, ktoré neskôr ovplyvnili toto médium, ako aj fotografické prístroje. Symptomatické bolo masové rozšírenie vyspelých technológií, ktorá sa stala súčasťou spotrebnej elektroniky do domácností. Digitalizácia prebiehala nielen pri fotografických prístrojoch, ale aj pri hudobných či audiovizuálnych záznamoch. Pri zrode fotografie stáli okrem výtvarníkov i vedci, ktorí do nej prenášali svoje nadobudnuté vedomosti aj z iných oblastí. Postupná separácia a špecializácia na problematiku fotografie, začínala už od štyridsiatych rokov devätnásteho storočia. V tom čase vyvolávala fotografia istú mieru polarizácie medzi výtvarníkmi, niektorí vyhlasovali, že fotografia zabije maľbu, druhí sa pokúsili s týmto novým „prístrojom“ pracovať. Tu tiež prebiehala fascinácia technológiami. Takisto tam prebehla istá fascinácia, akej som bol sám svedkom v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na strednej škole pri masovom nástupe digitalizácie. Ak by som mohol začať písať o bodoch, ktoré som si vybral za dôležité v histórii fotografie, začal by som asi asi s Carte de visite, ktoré si dal patentovať parížsky fotograf André Adolphe Eugène Disdéri v roku 1854. Svojím patentom dokázal urobiť rotačný fotoaparát, ktorý bol schopný vyrobiť osem rôznych záberov na jeden negatív. Týmto spôsobom nielen zjednodušil celý proces snímania viacerých záberov naraz, ale...