V šesťtýždňovej umeleckej rezidencii YOUTH AND A.I. (UN)LEARNING WITH ROBOTS / NAO robot, ktorú organizovali
Goethe Institut-Bratislava, Slovenské centrum dizajnu a festival Sensorium, spolupracovala dvojica vizuálno-konceptuálnych výtvarníkov Richard Kučera Guzmán alias COM1 a Emma Záhradníková alias USB-C. Richard sa v poslednom období venuje najmä projektom, v ktorých skúma vzťah medzi technológiami, umením a spoločnosťou. Emma momentálne študuje na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Digitálne umenia. Dvojica strávila niekoľko týždňov prácou vo výskumnom oddelení Slovenského centra dizajnu – Inolab, kde skúmali robota NAO6. V spolupráci s vedeckým tímom a hosťujúcim umelcom Tomášom Danielisom zapojili do projektu žiakov vo veku 10 až 14 rokov. V „hre“ s robotom rôznorodé skupiny detí vnímali vlastnosti robota, ktoré sú limitované jeho technologicko -materiálnymi vlastnosťami. V priebehu niekoľkých stretnutí bol robot postupne edukovaný a zároveň humanizovaný. Jedným zo záverov ich práce je zachytenie vzťahu človeka a robota, ktorý predstavuje digitálnu osobnosť s umelou inteligenciou. Výskumno-výtvarný proces analyzoval správanie sa detí z viacerých hľadísk – psychologického, spoločenského aj kognitívneho.

Jedným z výstupov umeleckej rezidencie bol pilotný výskumný záver, ktorý vypracovala Zlatica Jursová Zacharová z Katedry psychológie a patopsychológie. Pedagogickej fakulty UK v spolupráci s Dušanom Kostrubom a Viacheslavom Basaliukovom. Jej záverečný sumarizačný text:
Na základe pozorovaní a analýzy diskusií s detskými participantmi pilotného výskumu, skúmajúceho predovšetkým interakciu subjektov s robotom v rovine interakčného príklonu vs. odklonu, je možné konštatovať, že bežní mladí ľudia bez technických znalostí a skúseností môžu mať existenčný strach z robotov, ktorí ich môžu zastúpiť v budúcnosti v zamestnaní aj v spoločnosti. Mladí ľudia, ktorí sú dostatočne sebavedomí, skúsení a technicky zdatní prejavujú pozitívne nastavenie voči robotom a umelej inteligencii, ako aj voči budúcnosti. Ich správanie prejavuje známky interakčného príklonu k robotom, pričom nezáleží na tom, či robotov považujú za bytosť, ktorá sa môže rozvíjať po emočnej stránke, ako aj po stránke uvedomovania si samého seba, alebo ich považujú viac za stroje, ktoré môžu pomocou programov ovládať. Intelektovo nadané deti s prejavmi správania v pásme autistického spektra reagovali na správanie a komunikáciu s robotom veľmi pozitívne a emočne, vyjadrovali veľký záujem o spoluprácu a možnosť naučiť sa spoznať a ovládať robota. Uvedomovali si svoje možnosti a robot, nech bol pre ne z emočného hľadiska akokoľvek zaujímavý, bol po racionálnej stránke stále len milou hračkou, objektom, ktorý mohli ovládať. Pre bežné deti môže znamenať robot NAO bytosť, ktorá možno ešte nie je rozvinutá, no je potrebné s ňou do budúcna počítať.
Spoznávanie možností, ako ovládať robota a uvedomovanie si vlastnej hodnoty človeka v celom spektre svojich možností, môže pomôcť deťom odbúrať strach z robotov. Vzdelanie, rozširovanie technických zručností a porozumenie správaniu robotov poskytuje do budúcnosti benefity v pracovnej, ako aj spoločenskej oblasti.

Už niekoľko dekád môžeme vnímať silnejúci vplyv technológií, umelej inteligencie a robotických strojov na našu spoločnosť.
Propagácia týchto elementov prostredníctvom masovo-komunikačných prostriedkov vplýva na ich akceptáciu a na našu závislosť na nich. V jednom malom prístroji komunikujeme so svetom pomocou aplikácii sociálnych sietí, na zábavu nám slúžia hry na stiahnutie z market storu, pomocou fotoaparátu si uchováme naše zážitky a vďaka GPS satelitom sa už nikdy nestratíme. Tieto inteligentné telefóny sú mikropočítače, ktoré od nás budú zbierať stále viac dát. Naša závislosť na týchto zariadeniach rastie.
Tak ako si vytvárame vzťah k láskoznačkám (lovebrandom) , sa dá očakávať, že aj k rôznym prístrojom si budeme vytvárať silnejšie puto. Je tiež pravdepodobné, že inteligentné roboty sa stanú nielen našimi pomocníkmi alebo zábavou vo voľnom čase - pre niekoho sa roboty stanú náhradou živých partnerov. Tu sa dostávame na prah etickej roviny; morálnou etikou v robotike sa zaoberajú aj filozofi, napríklad aj publikácia z roku 2019 s názvom Robotická etika od Janiny Loh. Táto publikácia sa zaoberá morálnymi právami robotov. Množia sa aj prípady, kedy súdy povoľujú sobáše mužov, ktorí si za manželku berú sexuálnu bábiku. Hovorí sa aj o určitých právach, ktoré by mohli mať roboti, ak by dosiahli určitú úroveň inteligencie.
Vďaka technológiám a digitálnym médiám sa nám aj v čase pandémie uľahčuje komunikácia. Experti častejšie zdôrazňujú, že strácame schopnosť komunikovať medzi sebou, pretože nám technológie umožňujú uniknúť prirodzenej interakcii s druhým človekom. Technológie, inteligentné roboty či digitálne médiá sa dajú využiť aj v náš prospech, musíme si však dávať pozor na to, ako s nimi budeme pracovať. 

Táto téma je pre mňa zrkadlom rýchlosti modernizácie a robotizácie dnešnej doby. Robot má umelú inteligenciu, v projekte však ide len o jej simuláciu, akési stieranie hranice nepredvídateľnosti či víziu, ako by mohla vyzerať budúcnosť. Bude mať možnosť voľby? Bude prekvapivý? Bude mať vlastné túžby? Dnes nám túto ilúziu vytvárajú naša predstavivosť či myšlienky.
„Keď robot dosiahne určitú úroveň vývoja, teoreticky by mu mohli byť udelené určité práva, ktoré mu umožňujú samostatnejší pohyb v ľudskej spoločnosti,“ napísala Janina Lohová, ktorá sa zaoberá morálnymi právami robotov v knihe Robotická etika.

Vplyv robotov bude v budúcnosti pravdepodobne väčší. Momentálne neexistuje žiadne špeciálne právo pre roboty, existuje ale nezáväzná technicko-morálna orientácia, bezpečnostná poistka v takzvaných „zákonoch robotiky“, ktoré definoval Isaac Asimov:

1. Robot nesmie vedome ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby bolo človeku ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť príkaz človeka, okrem prípadov, kedy sú tieto príkazy v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť samého seba pred poškodením, okrem prípadov, kedy je táto ochrana v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.
4. Robot môže robiť, čo chce, okrem prípadov, kedy je také jednanie v rozpore s prvým, druhým alebo tretím zákonom.
5. Robot si musí byť vedomý, že je robot. (dodatočný zákon)

Hranicu vplyvu robota definujú tieto pravidlá. Brzda teda nebude pokora, ale zákony – úcta k životu, k človeku a k umelej inteligencií. Avšak pokora a moc robota je závislá od pokory jeho tvorcov. 

Mobirise

Doteraz robot nebol koncipovaný ako emancipovaná, slobodná bytosť so sociálnou zodpovednosťou – a práve to od začiatku zatraktívňovalo jeho používanie. Otázkou teda je, či má vôbec zmysel vyvíjať „empatickú“ techniku. „Aby sme dokázali byť empatickými, musíme byť schopní cítiť to isté, čo cíti ten druhý,“ uviedla v rozhlasovej relácií právnička Susanne Becková. Nikdy nebudeme schopní naučiť to aj stroje. Okrem toho je otázne, čo konkrétne by roboty mali „cítiť“ – mali by mať rovnakú paletu pocitov ako človek alebo svoje vlastné emočné kategórie?

Mnohé nové roboty vyzerajú ako ľudia alebo nesú ľudské črty. To je aj prípad vojenskej a sexuálnej robotiky. „Vojenské roboty sú neuveriteľne fascinujúce,“ tvrdí Lohová. Dôležitejšie je azda položiť si otázku, na čo vlastne tieto roboty potrebujeme a prečo musia vyzerať ako terminátor. 

- Z magazínu JÁDU

Rezidencia / YOUTH AND A.I. (UN)LEARNING WITH ROBOTS

Ogranizátor / Goethe-Institut Bratislava, Slovenské centrum dizajnu, Sensorium festival
Tím odborníkov / Zlatica Jursová, Dušan Kostrub, Viacheslav Basaliukov
Umelci na rezidencii / Emma Zahradníková, Richard Kučera Guzmán
Hosťujúci umelec / Tomáš Danielis

© Copyright 2021. All Rights Reserved.

Site was made with Mobirise templates